Autor: Ras Vasilisin
Cena za vojnu na Ukrajine môže byť v podobe vysokej inflácie.
Pesimistické scenáre sa bohužiaľ naplnili a to čo si nikto nechcel predstaviť je dnes skutočnosťou. Rastúce napätie medzi Ukrajinou a Ruskom prerástlo do vojenského konfliktu.
Vojna je vždy hrozná vec. Či už je krátka alebo dlhá, vždy vedie k ľudským tragédiám a popri ranám na duši ruinuje aj majetok. Nie je preto ani potrebné dodať, že všetci sa modlíme za skorý koniec tejto katastrofy.
Vojna býva aj významnou geopolitickou udalosťou, v ktorej sa historicky zvykli meniť hranice, má aj ďalší rozmer.
Ide v nej takmer vždy o ekonomiku, peniaze a finančné záujmy.
V prípade aktuálneho konfliktu je prvom rade potrebné pochopiť, že Rusko je jedným z najväčších svetových producentov ropy a zemného plynu.
Svetové trhy zásobuje viac ako 17 percentami globálnej produkcie zemného plynu a asi 12 percentami produkcie ropy. To z Ruska robí tretieho najväčšieho producenta ropy na svete a svetovú dvojku v ťažbe zemného plynu. Pre Európu ide o strategického dodávateľa zemného plynu , keďže takmer polovica dodávok plynu na Starý kontinent prúdi práve z Ruska.
Táto kríza už vyhnala cenu ropy na najvyššie úrovne od roku 2014, kedy Rusko anektovalo Krym. Avšak bezprostredne po invázii na Ukrajinu ceny ropy a zemného plynu vystrelili ešte vyššie.
Od vypuknutia konfliktu musia krajiny nakupovať ropu a plyn za vysoké ceny práve od Ruska, a takýmto spôsobom ešte viac dotovať ruskú vládu. Inými slovami, Rusko výrazne profituje z nárastu ceny ropy a cez prudko stúpajúcu cenu ropy a zemného plynu si tak kompenzuje náklady spojené s vojnou.
Okrem toho má Rusko vo svojich devízových rezervách viac ako 600 miliárd v zahraničných menách a v zlate. Dodajme, že práve cena drahého kovu od začiatku roka vzrástla o viac ako 5 percent.
Niet pochýb o tom, že Rusko sa na inváziu dlhodobo pripravovalo. Bolo mu jasné, že v prípade útoku na Ukrajinu komoditné trhy zareagujú nárastom cien ropy, plynu a zlata.
Črtá sa preto otázka: Čo bezprostredne pred útokom bránilo ruským štátnym konglomerátom a bankám otvoriť miliardové pozície na nákup ropy, plynu a zlata?
Pokiaľ ide o ruské akcie, tie boli postihnuté hrozbou sankcii už dávno pred inváziou. Moskva si však bolo vedomá, že akcie sa prepadnú po útoku ešte viac.
Čo bránilo ruským bankám otvárať krátke pozície a profitovať z 50-percentného prepadu vo VanEck Russia ETF na RSX?
To je však parketa pre nejakého investigatívneho novinára.
Každý vie, že cena vojny je vysoká.
Preto je vysoko pravdepodobné, že Moskva mohla takéto reakcie finančných a komoditných trhov očakávať a vedela sa pripraviť na devastujúce sankcie. Finančné trhy tak použila ako zbraň.
Na geopolitickej scéne sa hrá hra v štyroch dimenziách. Moskva pochopila, že si môže zlepšiť pozíciu na globálnej scéne a popritom, ešte z časti profitovať z takzvaných “vnútorných informácii” na finančných trhoch.
Táto geopolitická tektonická zmena však nie je ničím dočasným. Moskva ale aj Čína sú pripravené hrať túto hru dlhodobo.
Najdôležitejšie na tom je, že najviac stratia obyčajní ľudia po celom svete. Nikto nepochybuje o tom, že inflácia vďaka vojne dosiahne nové maximá a nožnice medzi bohatými a chudobným sa otvoria ešte viac.
Čo si môžeme z tejto udalosti zobrať?
Nenechať sa strhnúť emóciami, ktoré nám servírujú médiá a zabezpečiť sa pred vysokou infláciou, akú svet nevidel od prvej svetovej vojny.
